Rondel v Bučanoch ako

možné slnečné a mesačné

observatorium

 

V.Karlovský, Hvezdáreň a planetárium Hlohovec, vladokarlovsky@hotmail.com

Abstrakt

V práci bola vykonaná predbežná analýza astronomickej orientácie rondelu Bučany. Pri archeologicky určenom veku -3800 +/- 150 rokov sme zistili, že tento rondel má 9 významných astronomických smerov z dvanástich hraničných smerov. Analýza ukazuje, že mohol byť používaný na pozorovanie Slnka pri zimných a letných slnovratoch, na pozorovanie tzv. nízkeho Mesiaca pri letnom a zimnom slnovrate a na pozorovanie tzv. vysokého Mesiaca pri letnom a zimnom slnovrate. Je ukázaná možnosť použitia západu nízkeho Mesiaca pri letnom slnovrate na kalendárne určenie jarných prác a žatvy a tiež možné delenie roka na tri kalendárne úseky.

1.ÚVOD

Najprv treba vysvetliť archeologický obsah pojmu rondel. V neolite sa jedná o priestor ohradený v pravidelnom kruhu, s až 4 metre hlbokou hrotitou priekopou .Tá je na štyroch svetových stranách (s určitými odchýlkami voči hlavným smerom) pravidelne prerušená a vytvára tak asi 2 metre široké prírodné mosty - vstupy do vnútra ohradeného areálu. Vo vnútri sledujú priekopu jeden až dva prstence drevených palisád. Tie sú v miestach vchodov do kruhu prerušené, takže vytvárajú vstupné koridory. Rondely bývajú malé ,priemer 40-70 metrov, stredné 80-120 metrov, ale aj veľké 140-300 metrov. Podborský 1983.

Osada roľníkov v Bučanoch patrí podľa získaného archeologického materiálu do záverečnej fázy mladšej doby kamennej - neolitu (4 tisícročie pred n.l.).Táto fáza je na území západného Slovenska charakterizovaná výskytom keramiky s rytým a maľovaným ornamentom, prevažne červenej, vzácnejšie žltej a bielej farby, zaradenej archeologicky do staršieho stupňa lengyelskej kultúry, nazvanej podľa lokality Lengyel v Maďarsku .Bujna J.,Romsauer P.1987. Podrobnosti možno nájsť tiež v práci Bujna J.,Romsauer P. 1986. V tejto práci môžeme tiež nájsť rozmery priekop, palisád a objektov vo vnútri rondelu.

2. ZÁKLADNÉ ROZMERY

Rondel má priemer vnútornej palisády 45,5 metra. Je to pravidelný kruh, pričom sa od ideálneho kruhu odlišuje o 5,9 percenta. Priekopy tvoria tiež pravidelné kruhy, pričom vnútorná priekopa sa odlišuje od ideálneho kruhu o 8,4 percenta, vonkajšia o 7,9 percenta. Palisáda aj priekopy sú na štyroch smeroch prerušené a tvoria vstupy do areálu. Vo vnútri je stavba pripomínajúca megaron. Bujna J., Romsauer P.1987. Lepšiu predstavu o rozmeroch a objektoch vo vnútri areálu si môžeme urobiť z obrázku 1.Podľa označenia na obrázku sú najdôležitejšie smery, respektíve ich azimuty určené s presnosťou asi 0,2 stupňa, pretože rondel v Bučanoch nie je možné v teréne presne zamerať. Najdôležitešie smery existujúce v objekte boli určené z plánu. Pozri tiež Bujna J., Romsauer P.,1982. Pokiaľ bol plán zameraný na magnetický sever, čo je veľmi pravdepodobné, treba smery opraviť o magnetickú deklináciu (v Bučanoch v čase meraní + 26' (0,433 st. ) Pozri: Bucha V.,1975 ,s.26-49. Máme na mysli astronomické azimuty a sú to smery uvedené v odseku 3.2.

 

Obr.č.1 Plán rondelu Bučany podľa práce © Bujna J.,Romsauer P.,1986 s vyznačením astronomicky významných smerov

 

3. ASTRONOMICKY URČENÉ SMERY

Preto, aby sme si mohli overiť , či smery zistené v rondeli Bučany súvisia s východmi a západmi Slnka, či Mesiaca za reálny horizont, musíme poznať transformácie rovníkových súradníc telesa na oblohe na horizontálne súradnice. V našom prípade sa bude jednať o zistenie astronomického azimutu východu či západu nebeského telesa, ktorý sa počíta kladne od južného bodu proti smeru hodinových ručičiek (smerom na západ). Je rozdielny od tzv. vojenského azimutu, ktorý sa počíta od severu. Ich vzťah je A = Av - 180 stupňov, kde A je astronomický azimut, Av je vojenský azimut.

Vo všeobecnosti vypočítame azimut východu, či západu nebeského telesa takto:

cos A = - (sin d - sin f sin h) / ( cos f cos h) [ 1 ]

Na výpočet od vojenského azimutu použijeme vzťah:

cos Av = (sin d - sin f sin h ) / (cos f cos h ) [ 2 ]

pritom d je deklinácia telesa , f je zemepisná šírka polohy miesta odkiaľ teleso pozorujeme, h je výška viditeľného horizontu. Pozri Chalchunov V.Z,1972 a tiež Wood E.J.1978 a Wood E.J.1981.Pokiaľ chceme zistiť azimut východu, alebo západu telesa za reálny horizont, musíme brať do úvahy to, že poloha Slnka a Mesiaca t.j. ich rovníkové súradnice sa vzťahujú na stred Zeme, čiže sú geocentrické a preto treba aj transformované súradnice opraviť na topocentrické. Treba výšku viditeľného horizontu opraviť o refrakciu, horizontálnu rovníkovú paralaxu, krivosť Zeme a tiež treba brať do úvahy, či sa jedná o dotyk disku s horizontom, stred disku, alebo zmiznutie disku za horizontom, pretože Slnko aj Mesiac má nenulový uhlový rozmer. Ak vezmeme za to, že h0 je astronomická výška horizontu, túto vypočítame podľa vzťahu:

h0 = arc tg (( H - H0 ) / d ) [ 3 ]

kde H0 je nadmorská výška v metroch miesta pozorovania, H je nadmorská výška vzdialeného obzoru a d je vzdialenosť obzoru v metroch.

Hodnoty refrakcie nájdeme z refrakčných tabuliek. Môžeme ich nájsť napríklad v tejto literatúre: Hawkins G. S.1977 ,alebo Berliner Astronomisches Jahrbuch 1959 ,Astronomičeskij Ježegodnik 1979. Najlepšie refrakčnú tabuľku uvádza Astronomičeskij kalendar, postajannaja časť 1981, kde je uvedená refrakcia pri teplote + 10o C a barometrickom tlaku 1013 hPa až po zenitovú vzdialenosť 90 stupňnov, t.j. 0 stupňov výšky od 80 stupňov (10 stupňov výšky) po 10 uhlových minútach. Refrakciu môžeme opraviť o vplyvy teploty a tlaku takto:

r =r0 (1- 0,036 (T-T0).0,0010 (P-P0 )).exp(-H/8400) [ 4 ]

kde T0 = 10o C P0 = 1013 hPa (normálny tlak), r0 je priemerná atmosferická refrakcia vo výške h0

Hodnota normálneho tlaku je v Hawkins G.S.,1977 s.249 uvedená chybne ako 1002 hPa (1002 mbar). Ďalej H je nadmorská výška .

Opravu výšky na topocentrickú urobime tak, že výšku opravíme o horizontálnu rovníkovú paralaxu telesa. Táto paralaxa pre Slnko je od 8,649" (0,0024025stupňa) po 8,944" (0,00248444 stupňa). Stredná hodnota je 8,794097" (0,0024428 stupňa). Pre Mesiac sa paralaxa pohybuje od 53' 54.6" (0.8985 stupňa ) po 61' 31.4" (1,025388 stupňa). Stredná hodnota je 57' 2.6" (0,950722 stupňa).

Opravu na krivosť Zeme robíme vtedy, keď je horizont veľmi vzdialený. Nesprávne je uvedená táto oprava u Wood E.J.,1981 s..87 a tiež u Weber Z.,1985 ako 0,0045 stupňa na kilometer dĺžky. Správna hodnota je 0,004496605 stupňa na kilometer dĺžky. Pozri Duncan J.Ch.1946 , s ,82- 83.

Opravu na uhlové rozmery telesa taktiež treba urobiť, pretože vyjde iný azimut ak vypočítavame dotyk telesa s horizontom, stred alebo zmiznutie telesa za horizontom. Ako usudzujú aj iní autori ,Hawkins G.S.,1977 , podľa všetkého boli v rondeli pozorované dotyky Slnka a Mesiaca s horizontom, pretože sa dajú najľahšie pozorovať a sú relatívne presné. Uhlové rozmery - priemery Slnka sú v rozmedzí od 31' 31,34" v aféliu po 32' 35,78" v perihéliu. Stredná hodnota je 31' 59.26" (0,5331277 stupňa) Uhlové rozmery -priemery Mesiaca sú od 29' 20" v apogeu po 33'32" v perigeu. Stredná hodnota je 31' 5.16" (0,5181 stupňa).

3.1. Oprava výšky

Opravu výšky urobime podľa vzťahu:

h = h0 - r + p - k + q [ 5 ]

kde h0 je astronomická výška horizontu vypočítaná podľa vzťahu [ 3 ] , r je refrakcia vypočítaná podľa vzťahu [4 ], pričom r0 nájdeme v refrakčných tabuľkách , p je horizontálna rovníková paralaxa telesa, k je oprava na krivosť Zeme, q je uhlový polomer telesa. Vzťah [ 5 ] platí pre dotyk telesa s horizontom. Pre zmiznutie telesa vezmeme q so záporným znamienkom, pre stred telesa je q = 0.

Vzťah [ 5 ] , môžeme aplikovať na Slnko takto:

h = h0 - r + 0,0024428 - k + 0,2665638 [6]

pre Mesiac:

h = h0 -r + 0,950722 - k + 0,25605 [7]

 

Všade sme brali stredné hodnoty polomeru a paralaxy.

k = 0,004496605 . vzdialenosť k reálnemu obzoru v km.

Hodnoty strednej refrakcie v závislosti od h0 .

h0

r0

r0 v stupňoch

0o 0'

35' 24"

0.589999

0 10

33 11

0.553055

0 20

31 09

0.519167

0 30

29 18

0.488333

0 40

27 36

0.460000

0 50

26 03

0.434167

1 00

24 37

0.410278

1 10

23 19

0.388611

1 20

22 07

0.368611

1 30

21 01

0.350278

1 40

20 02

0.333889

1 50

19 08

0.318889

2 00

18 18

0.305000

2 10

17 32

0.292222

2 20

16 49

0.280278

2 30

16 09

0.269167

2 40

15 31

0.258611

2 50

14 55

0.248611

3 00

14 22

0.239444

 

 

3.2. Základné údaje o rondele Bučany

Zemepisné súradnice rondelu v Bučanoch sú:

Zemepisná šírka = 48o 25,5' = 48.425 stupňa

Zemepisná dĺžka = 17o 41' = 17.683333 stupňa východnej dĺžky

Nadmorská výška H0 = 160 m

Datovanie 3800 +/- 150 pred.n.l.

Smery a vzdialenosti k relevantnému reálnemu horizontu:

Smer

Azimut (stupňov)

Nadm.v. (m)

Vzdialenosť (m)

Západný vchod

115,5

768

25 400

Východný vchod

295,5

200

8 900

A - E

306

230,6

9 500

A - F

309

230,6

9 500

E - A

126

480

26 000

F- A

129

480

26 000

C - I

54

160

8 600

C - H

52,5

160

8 600

C - G

50

160

8 600

G - C

230

240

11 000

H - C

232,5

240

11 000

A - G

43,5

160

8 600

G - A

223,5

280

14 400

B - D

44

230

9 500

 

Viditeľnosť všetkých horizontov je dobrá, pretože lokalita leží nad okolitým terénom 12 až 15 metrov a prípadný porast kríkov by nezakrýval výhľad.

  

3.3.Výpočty azimutov

Výpočty azimutov sú vypočítavané podľa vzťahu [1].V rondele Bučany nás však budú zaujímať azimuty krajných hodnôt deklinácie Slnka a Mesiaca. Pri Slnku sú krajné hodnoty deklinácie pri letnom a zimnom slnovrate a rovnajú sa sklonu ekliptiky k nebeskému rovníku s kladným a záporným znamienkom, teda deklinácia je + e pri letnom slnovrate a - e pri zimnom slnovrate. Zo vzťahu [1] dostaneme teda 2 azimuty pre letný slnovrat (východ Slnka a západ Slnka) a tiež 2 azimuty pre zimný slnovrat (východ a západ Slnka).Sklon ekliptiky sa ale s časom mení a v minulosti sa jeho hodnota vypočíta takto:

e = 23,452294 -0,0130125 TS -1,63888.10-6 (TS)2 + 5,02777.10-7(TS)3 + De + de [8]

kde sklon ekliptiky je v stupňoch ,TS je čas, v tropických storočiach po 36524,22 dní , ktorý uplynul od roku 1900,0 ,De je dlhoperiodická časť nutácie sklonu a de krátkoperiodická časť nutácie sklonu ekliptiky. Pozri Astronomičeskij ježegodnik 1979a.

Pri Mesiaci budú krajné hodnoty iné ako pri Slnku a to preto, že dráha Mesiaca má sklon voči ekliptike

i = 5o 8' 43.4" (mení sa s periodou 173 dní od 4o59' po 5o 19' ). Sklon dráhy Mesiaca k ekliptike je teda 5,14539 +/- 0,167 stupňna. Krajné hodnoty deklinácie Mesiaca teda budú ( e + i ) a ( e - i ).Hodnoty sa menia od maximálnej hodnoty (vysoký Mesiac) po minimálnu (nízky Mesiac) s periodou 9,305 roku. Maximálnu hodnotu nadobúda znovu vždy po 18,61 roku. Pri Mesiaci teda máme krajné hodnoty deklinácií pre letný slnovrat ( e + i ) a ( e- i ) a pre zimný slnovrat -( e + i ) a -( e - i ). Celkove máme pre Mesiac 8 azimutov, 4 pre východ a 4 pre západ Mesiaca.

3.3.1.Vlastné výpočty

Pre vlastné výpočty azimutov potrebujeme najprv určiť výšky h0 . Tie budú pre jednotlivé smery:

Smer

h0 ( v stupňoch)

Západný vchod

1,371

Východný vchod

0,258

A - E , A - F

0,426

C - I , C - H

0

 

Sklon ekliptiky pre rok -3800 (TS = - 57) je:

e = 24,095571

Príklad výpočtu:

Pre západný vchod máme (západ nízkeho Mesiaca, dotyk disku s obzorom):

h = 1,371 -0,364 +0,951 - 0,117 +0,256

h = 2,097 stupňov

e = 24,095571

d = e - i = 18,950181 stupňa

r vypočítame pri teplote + 15o .lebo v tomto čase -3800 bolo teplejšie podnebie ako dnes.

Podľa vzťahu [1] vypočítame azimut západu:

A = 116,780 stupňa

Podobne môžeme vypočítať všetky azimuty.

Potom môžeme tieto porovnať s azimutmi, ktoré sa vyskytujú v rondeli.

Teraz uvedieme porovnanie nájdených smerov v rondeli a vypočítaných astronomických smerov Všetky údaje sú v stupňoch: Výpočet sa vzťahuje k dotyku Mesiaca a Slnka s horizontom.

Smer

Horský Z.1986 opravené o manetickú deklináciu

Rondel

Výpočet

Rozdiel Výpočet mínus Rondel

Rozdiel Výpočet mínus Horský Z.

Astron.smer

Západný vchod

114,43

115,5

116,78

1,28

2,35

+ ( e - i ) Mesiac

Vých. vchod

295,5

297,99

2,49

- (e - i ) Mesiac

A - G

42,73

43,5

42,31

-1,19

-0,42

- ( e + i ) Mesiac

G - A

223,5

224,34

0,84

+ ( e + i ) Mesiac

B - D

316

316,99

0,99

- ( e + i ) Mesiac

A - E

306

307,62

1,62

- e vých.Slnko

A - F

308,23

309

307,62

-1,38

-0,61

- e vých.Slnko

Stred A -EF

306,73

307,5

307,62

0,12

0,89

- e vých.Slnko

E - A

126

127,39

1,39

+ e záp.Slnko

F - A

128,23

129

127,39

-1,61

-0,84

+ e záp.Slnko

Stred EF-A

126,73

127,5

127,39

-0,11

0,66

+ e záp.Slnko

C - I

54

51,78

-2,22

- e záp.Slnko

C - H

51,73

52,5

51,78

-0,72

0,05

- e záp.Slnko

C - G

50

51,78

1,78

- e záp.Slnko

Stred C - IH

53,25

51,78

-1,47

- e záp.Slnko

Stred C - HG

51,25

51,78

0,53

- e záp.Slnko

G - C

230

232,15

2,15

+ e vých.Slnko

Južný vchod

21,8+0,433=22,23

23

~23

~0

~0.77

-

 

Chyby v určení astronomických smerov v rondeli Bučany sú približne rovnakej hodnoty ako určenia smerov v Stonehenge ( hlavné kamene, trility a kamene Sarsenovského kruhu). Treba pripomenúť, že Stonehenge vznikol omnoho neskoršie (Stonehenge I 2800-2400 pred.n.l., Stonehenge III 2200-1800 pred.n.l.

Pozri Hawkins G.S., White J.B. 1984 ,s 217-220,ďalej treba brať do úvahy fakt, že sme brali do úvahy stredy západného a východného vchodu. Ich šírka je voči stredu protiľahlého vchodu 2,5 stupňa.

3.4.Rondel Bučany ako slnečné a mesačné observatorium

Rondel Bučany , ako ukazujú výpočty mohol byť používaný ako slnečné a mesačné observatorium. Zo všetkých 12 krajných hodnôt západov a východov Slnka a Mesiaca je v rondeli Bučany prítomných 9. Zostávajúce 3 smery sú :2 pre nízky Mesiac, ktorý je možné pozorovať už prítomnými 2 smermi, 1 smer pre západ vysokého Mesiaca pri letnom slnovrate sa nedá použiť, pretože tomu bráni stavba - megaron v areáli rondelu. Presnosť určenia smerov na zimné a letné slnovraty je vynikajúca, menšia presnosť je pri určení smerov na východy a západy Mesiaca. Mesiac sa oveľa ťažšie pozoruje ako Slnko a preto je menšia presnosť pochopiteľná. Rondel Bučany veľmi pravdepodobne slúžil na určovanie slnovratov , pozorovanie Slnka a Mesiaca pri ich východoch a západoch.

4.RONDEL BUČANY AKO KALENDÁR

4.1.Vhodnosť určitých smerov na kalendárne účely pre neolitických roľníkov.

Otázka je, ktoré z 12 krajných smerov sú vhodné na kalendárne účely. Predovšetkým, ročné obdobia sa menia v dôsledku obehu Zeme okolo Slnka, pretože zemská os má určitý sklon voči rovine dráhy Zeme.

Na kalendárne účely možno použiť smery na západy, či východy Slnka, nie však časy západov, či východov Mesiaca, lebo tie sa menia zložitým spôsobom.

Teda, na kalendárne účely sa hodia len smery, ktoré sú v rozmedzí + e až - e a to pre východ alebo západ telesa. Vhodné sú +e a -e lebo určujú čas letného a zimného slnovratu, smery na vysoký Mesiac +(e+i) a tiež -(e+i) sa nehodia, lebo v daných smeroch Slnko nikdy nezapadá ani nevychádza. Vhodné sú smery na nízky Mesiac +(e - i) a tiež -(e - i), ktoré môžu určovať okrem slnovratov ďalší kalendárny údaj roku. Tieto určujú v rondeli nasledujúce kalendárne údaje: západ nízkeho Mesiaca pri letnom slnovrate - v tomto smere Slnko zapadá 8.V (7-12.V) a znova 1.VIII (30.VII-2.VIII).Východ nízkeho Mesiaca pri zimnom slnovrate - v tomto smere Slnko vychádza 3.XI a 6-7.II.

Tieto dátumy mohli byť použité na určenie konca jarných prác 8.V a času žatvy 1.VIII vzhľadom na teplejšie podnebie voči dnešnému (približne o 5 stupňov). Použitie ostatných dátumov je neisté. Dátum3.XI mohol byť použitý na sejbu ozimín (V dnešnom podnebí je najneskorší termín 15.X ).Dátum 6-7.II sa veľmi pravdepodobne nedá v súvislosti s roľníckymi prácami použiť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa môžeme domnievať, že rondel Bučany mohol byť použitý na kalendárne účely napríklad takto: Celý rok mohol byť voči dôležitým dátumom (z roľníckeho použitia) rozdelený na 3 časti:

  1. Od zimného slnovratu po jarné práce 8.V.
  2. Od jarných prác 8.V po žatvu 1.VIII
  3. Od žatvy 1.VIII po zimný slnovrat

Druhá, menej pravdepodobná schéma kalendárneho rozdelenia roka mohla byť nasledujúca (4 časti):

I.od .6-7.II až po jarné práce 8.V

II. od jarných prác 8.V po žatvu 1.VIII

III .od žatvy 1.VIII.po 3.XI

IV. od 3.XI po 6-7.II

Na menšie časové úseky ako horeuvedené sa dal použiť synodický mesiac, teda striedanie fáz Mesiaca. Synodický mesiac má trvanie 29 dní 12 hodín 44 minút 2,78 sekundy (29,5305882 stredných dní).Synodický mesiac sa mení v dôsledku elipticity mesačnej dráhy od 29,25 do29,83 dňa. Kombinácia synodického mesiaca a slnečného roka z kalendárneho hľadiska je veľmi zložitá, takže vytvorenie lunisolárneho kalendára v čase používania rondelu Bučany je nepravdepodobné.

 

5.ORIENTÁCIA RONDELU NA HVIEZDY

 

Orientácia rondelu na severo-južný smer je daná už smermi na východ a západ Slnka pri zimnom slnovrate. Uhol medzi východom Slnka a západom Slnka pri zimnom slnovrate rozpolíme a máme južný smer. Rondel Bučany teda obsahuje aj smer sever-juh, a to relatívne presný. Čo sa týka orientácie na hviezdy, bol skúmaný severný a južný vchod. Analyzovala sa obloha s polohou pólu medzi hviezdami v roku -3800. Pozri obrázok č.2., a tiež situácia bola simulovaná planetáriom firmy Karl Zeiss Jena ZKP-2 s priemerom kopule 10 metrov vo Hvezdárni a planetáriu Hlohovec. Na základe toho bolo zistené, že jediná jasná hviezda, ktorá vychádza v severnom vchode na azimute 203 stupňov je hviezda Vega v súhvezdí Lýry. Táto hviezda má jasnosť +0,03 magnitúdy vo vizuálnej oblasti a je to druhá najjasnejšia hviezda severnej hviezdnej oblohy.

Nad južným vchodom (azimut 23 stupňov) zapadá súhvezdie Južný Kríž, ktoré v tom čase bolo pozorovateľné. Dnes toto súhvezdie z našich zemepisných širok nie je viditeľné.

 

Obr.č.2 Zmena polohy severného pólu voči hviezdam v dôsledku precesie. Je vyznačená poloha pólu v roku - 3800.

 

Nízko pri obzore môžeme pozorovať iba veľmi jasné hviezdy, pretože absorbcia atmosféry je tu veľmi veľká. Voľným okom vidíme hviezdy iba do + 6 magnitúdy pri jasnej oblohe, pri miernom zákale, alebo väčšej prašnosti menej iba asi do +4 magnitúdy. Ako vplýva absorbcia atmosféry blízko pri horizonte vidíme na nasledujúcich číslach, Allen C.W.,1977,s,182-185

h (stupňov)

Absorbcia (magn)

Jasnosť Vegy(magn.)

Viditeľnosť

0

6,4

6,43

nie

0o 35'

5,4

5,43

Veľmi slabá

1o 42'

3,96

3,99

slabá

2o 46'

3,07

3,10

slabá

3o 48'

2,49

2,52

Relatívne dobrá

4o 50'

2,08

2,11

dobrá

5o 52'

1,78

1,81

dobrá

6o 53'

1,55

1,58

dobrá

7o 53'

1,38

1,41

Veľmi dobrá

 

Keď uvážime, že pokles jasnosti o 1 magnitúdu, kedy sa čislo zväčši o +1 zodpovedá poklesu v intenzite 2,512 krát, na výške 8 stupňov je Vega 3,56 krát slabšia , a na výške 5 stupňov dokonca 6,79 krát slabšia ako je jej normálna intenzita. Vega v roku -3800 je cirkumpolárna hviezda, teda nikdy nezapadá, avšak pri praktickom pozorovaní je pri obzore neviditeľná a objavuje sa iba vo výške 5-8 stupňov nad obzorom, takže pozorovateľ ju vidí vychádzať.

 

 

Obr.č.3 Súhvezdie Lýra s najjasnejšou hviezdou Vegou Podľa © Tirion W.,1981

V rondele Bučany na azimute 203 stupňov možno pozorovať Vegu na výškach 5 - 8 stupňov nad ideálnym horizontom, bez ohľadu na reálny horizont, ktorý je blízky 0 stupňov, lebo tesne nad horizontom hviezdu nie je vidieť.

 

6.SÚHRN A DISKUSIA 

Rondel Bučany obsahuje 9 z 12 krajných astronomických smerov. Presnosť týchto smerov ukazuje, že pravdepodobnosť náhodného výberu týchto smerov je prakticky nulová. Všetky astronomické smery sú dobre pozorovateľné, pokiaľ berieme výšku stojaceho pozorovateľa 1,6 metra a výšku palisády v mieste dôležitého smeru 1,5 metra. Pokiaľ berieme do úvahy odhady výšky palisád podľa Weber Z.,1969 ako 1,6 - 3,6 metra ,potom po dokončení stavby rondelu nebolo možné použiť smer na západ Slnka pri zimnom slnovrate, či smery na vysoký Mesiac. To však nič nemení na tom, že pri stavbe rondelu museli byť najprv vytýčené všetky smery na zimný aj letný slnovrat Slnka, inak by nebolo možné orientovať vchody na nízky Mesiac, a tiež by nebolo možné použiť rondel ako objekt na určovanie kalendára. Pretože sú určené smery na nízky Mesiac , vzhľadom na periodu opakovania sa tohto stavu raz za 18,61 roka, budovanie rondelu by zabralo minimálne čas 19 až 38 rokov.

Použitie rondelu na pozorovanie hviezd bolo možné iba pri veľmi jasných hviezdach ako Vega, ktoré sa s výnimkou Vegy v smere severného vchodu s ohľadom na precesiu pólu nevyskytujú. V smere južného vchodu sa objavuje z jasných hviezd iba Acrux s magnitúdou m = +0,9 zo súhvezdia Južný Kríž a Rigil Kent s magnitúdou m = -0,27 zo súhvezdia Centaurus

Účel pozorovania týchto hviezd nie je jasný, pokiaľ nemáme na mysli kultové účely.

Rondel, ako stavba bola vytvorená veľmi účelne a elegantne, bez nejakých pozorovateľných opráv smerov , čo ukazuje, že bola pravdepodobne vytvorená podľa staršieho vzoru.

 

 

7.POĎAKOVANIE

Na záver by som chcel poďakovať PhDr.Gertrúde Březinovej CSc. z Archeologiského ústavu SAV v Nitre za cennú pomoc pri získavaní archeologickej literatúry a tiež za posúdenie rukopisu z archeologického hľadiska.

 

LITERATÚRA

Allen C.W.,1977 ruský preklad Astrofizičeskije veličiny, Mir, Moskva 1977

Astronomičeskij Ježegodnik 1979 , Nauka, Leningrad 1976, s.638-639

Astronomičeskij Ježegodnik 1979a, Nauka, Leningrad 1976, s 660-663

Astronomičeskij kalendar,postajannaja časť 1981,s.590 Nauka, Mosva, 1981

Berliner Astronomisches Jahrbuch 1959, Akademie Verlag , Berlin 1957,s.424-425

Bucha V.,1975 Geomagnetické pole a jeho přínos k objasnění vývoje Země., Akademia, Praha 1975

Bujna J., Romsauer P.,1982. Záverečná výskumná sezóna v Bučanoch. In:Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1981 , Nitra 1982 s.59-64

Bujna J.,Romsauer P.,1986 Siedlung iund Kreisanlage Der Lengyel-kultur in Bučany. Internationales Symposium uber die Lengyel-Kultur, NovéVozokany 5-9.11.1984, Nitra-Wien 1986

Bujna J.,Romsauer P.1987.Osada neolitických roľníkov v Bučanoch. Krásy Slovenska , LXIV,6/87,10-12

Duncan J.Ch.,1946 Astronomy,Harper & Brothers Publishers,New York-London 1946,p.82-83

Hawkins G.S.,1977 ruský preklad. Krome Stounhendža Mir, Moskva, 1977, s.248

Hawkins G.S.,White J.B.,1984 ruský preklad. Razgadka tajny Stounhendža, Mir, Moskva 1984

Horský Z., 1986 Vorläufige Untersuchungen ůber vermutliche astronomische Orientierung einiger neolithische Kreisgrabenanlagen, Internationales Symposium uber die Lengyel-Kultur, Nové Vozokany 5-9.11.1984 , Nitra-Wien 1986, 83-87

Chalchunov V.Z. Sferičeskaja astronomija,, Nedra, Moskva 1972, s.66-68

Podborský V.,1983 DieKreisgrabenanlage zu Těšetice und moglichen mährischen Parallelen, Mitteilungen der osterreichischen Arbeits Gemeinschaft fur Ur-und Fruhgeschichte XXXIII.,in press

Tirion W.,1981 Sky Atlas 2000,0 Cambridge, USA, Masssachusets, 1981, 26 máp

Weber Z., 1985 Astronomická orientace rondelu Z Těšetic -Kyjovic, okr.Znojmo. Sborník prací Filozofické fakulty Brnenské univerzity. Studia Minora facultatis philosophicae Universitatis Brunensis E30, 1985, 23-39

Weber Z.,1969 O třetím rozměru v archeologii, Sborník prací filosofické fakulty Brnenské University E 14, 1969, 219-222

Wood E.J.,1978 Sun , Moon and Standing Stones, Oxford University Press, Oxford,London, New York 1978

Wood E.J.,1981 ruský preklad Solnce, Luna i drevnije Kamni, Mir, Moskva 1981, s.83-105